Sadrokartónové konštrukcie
Sadrokartón ako stavebný materiál sa po prvýkrát objavil koncom 19. storočia. Postupom času sa rozšíril takmer do celého sveta a stal sa nenahraditeľnou súčasťou stavebných konštrukcií. Sadrokartón zaujme v prvom rade svojou jednoduchosťou, ale zároveň nekonečnými možnosťami použitia pri realizácii stavebných prác. Montáž sadrokartónových konštrukcií patrí do tzv. suchej výstavby - teda stavaniu s minimálnym použitím mokrých procesov, čo prináša predovšetkým šetrenie času, nákladov, nižšiu závislosť stavebných prác na počasí, ale aj jednoduché odstránenie či prispôsobenie novým požiadavkám.
Základným stavebným prvkom sadrokartónových systémov je sadrokartónová platňa. Jedná sa o sendvičovú kombináciu sadrového jadra a špeciálneho papiera (kartónu). Sadrokartónové platne sa vyrábajú v rôznych hrúbkach a dĺžkach, s rôznym zložením sadrového jadra. Táto rozmanitosť umožňuje vybrať si pre konkrétnu stavebnú konštrukciu vždy ten správny rozmer a kvalitu sadrokartónovej platne.
Kazetové stropy
Kazetové podhľady sú rozoberateľné závesné konštrukcie, ktoré plnia niekoľko funkcií:
- optické dotvorenie priestoru
- úprava svetlej výšky miestnosti a tým napr. zmenšenie objemu vykurovaného priestoru
- zakrytie technických vedení, ktoré sa nachádzajú v medzistropnom priestore pri zachovaní ich dostupnosti
- úprava svetelných podmienok v miestnosti (možnosť zabudovať svetelné zdroje)
- úprava akustických podmienok (špeciálne zvukovopohltivé a nepriezvučné kazety)
- úprava hygienických podmienok (umývateľné kazety)
- úprava mikroklímy v miestnosti (sadrové kazety)
- požiarna ochrana a ďalšie často veľmi špecifické funkcie.
Izolácie všeobecne
Tepelnoizolačné vlastnosti samotnej sadrokartónovej platne nie sú pre konečný tepelný efekt konštrukcie rozhodujúce. Preto sa sadrokartónové konštrukcie vhodne dopĺňajú tepelnoizolačnými materiálmi, väčšinou z minerálnych vĺn. Vyrábajú sa v pásoch alebo rohožiach, zo skleneného alebo kamenného vlákna.
Druh a hrúbka tepelnej izolácie sa volí podľa požadovaných tepelných, akustických a požiarnych vlastností a typu konštrukcie. Väčšinou je rozhodujúca objemová hmotnosť izolačného materiálu udávaná v kg/m3. Čím vyššia objemová hmotnosť tým viac je možné zaťažovať tepelnú izoláciu. Objemová hmotnosť pritom nemá zásadný vplyv na tepelno-izolačné vlastnosti, ale je dôležitá pre protipožiarne a protihlukové vlastnosti.
